Dovolenka v Trenčíne? Prečo nie. Čaká na vás mnoho zážitkov

Oplatí sa dovolenkovať aj mimo hlavných dovolenkových destinácii? Čo na vás čaká? Naši kamaráti to skúsili a veru neľutovali. #ObjavUdržateľnéSlovensko

Keď sa povie dovolenka na Slovensku, väčšine napadne Liptov či Vysoké Tatry. Netreba však podceňovať krásu miest, v ktorých sa snúbi historické bohatstvo s tým prírodným . Naši kamaráti zavítali do jedného z najväčších miest na Slovensku – do mesta Trenčín. Ako sa im tento výlet pozdával?

Trenčín našimi očami. Hrad, lesopark, Štefánikova vyhliadka, Tarzánia…

V centre stredného Považia sa nad mestom týči hrad. Na ten sme mali výhľad z penziónu Branecky – bývali sme priamo v srdci mesta, takže všetko bolo na skok. Trenčínom, hlavne historickou časťou a inými zaujímavými atrakciami, sa ľahko presuniete pešo. Od vlakovej stanice je to približne 15 minút. Cestu do centra vám spríjemní prechádzka Parkom Milana Rastislava Štefánika.

TIP NA OBED: Ak ste prišli do Trenčína s chuťou na sushi tak ako my, odporúčam vyskúšať reštauráciu v hoteli MAGNUS, hneď oproti hokejovému štadiónu. Reštaurácia je síce súčasťou inej, takže podľa názvu nehľadajte, ale sushi bolo výborné – čo sa týka kvality aj výberu.

Obchádzka na Štefánikovu vyhliadku

Pri blúdení mestom väčšinou postupujeme veľmi inštinktívne. Spomedzi obchodíkov, ešte pred námestím, sme odbočili do Čerešňového sadu. Vyzeralo to na nevinnú prechádzku, ktorá sa postupne zmenila na niekoľkohodinovú túru. Sad vedie okolo hradu a postupne vás dovedie až do lesoparku Brezina.

Po ceste môžete vidieť Pamätník umučených a neskôr aj lanovú dráhu – Tarzaniu (k tej sa ešte vrátime). Keď sme boli tak ďaleko, povedali sme si, že to už dáme na Štefánikovu vyhliadku. Podľa odporúčania na internete sme sa vybrali červenou turistickou trasou a následne náučným chodníkom SEVER. Po hodine sme už neverili, že niečo nájdeme, keďže ako sme neskôr zistili, táto trasa bola poriadna obchádzka. Náučný chodník SEVER bol však veľmi príjemný a na ceste sme takmer nikoho nestretli. Bolo tam ticho a cítili sme sa ako keby sme boli niekde hlboko v lese.

Štefánikova vyhliadka stála rozhodne za tú túru – celý Trenčín aj s hradom máte na dlani. Kozí vrch, ktorý sa nachádza pár desiatok metrov od vyhliadky, sme spoznali len z fotiek – inak by som stále hľadala nejakú tabuľu, ktorá ho označuje. To, že sme to obišli poriadne dlhou trasou, sme zistili až na záver, keď sme sa ocitli na rázcestí. Mnoho turistov, ktorí možno nemajú toľko času, by určite ocenilo jasnejšie a viditeľnejšie značenie práve v tomto bode (namiesto označenia hotela, ktorý vidí každý aj bez tabule).

Hore do stromov

Druhý deň sme sa rozhodli venovať Tarzanii a hradu s okolím. Na výber sú tri trasy a každá má svoju náročnosť. Ako praví športoví nadšenci s priemernou kondíciou sme sa rozhodli vyskúšať kombináciu všetkých trás. Po úvodnej inštruktáži sme sa vyštverali na prvé stanovisko do výšky približne 10 metrov. Strach z výšky ma prešiel hneď na druhom stanovisku, kde som sa presunula kladkou.

Falošnú odvahu, ale hlavne pocit bezpečia, mi dodávalo istenie. Až hore na strome väčšinou zistíte, že kondícia mohla byť lepšia, mali ste viac cvičiť a zvoliť si trojkombináciu nebol najlepší nápad. Napriek tomu musím povedať, že čierna trasa bola síce náročná, ale rozhodne najzaujímavejšia.

V korunách stromov si precvičíte balans, pamäť (nezabudnúť sa istiť!) a svaly (hlavne tie na rukách). Ak nemáte vlastné, odporúčam si zapožičať rukavice. Záverečná „hojdačka“ vás dovedie až ku kmeňu stromu oproti, ale netreba sa báť (ani brzdiť rukami!), majú to vypočítané a nastavené �� po takmer dvojhodinovom lezení sme neľutovali výber trojkombinácie a odniesli sme si super zážitky aj pár pekných modrín.

TIP NA OBED: Ak hľadáte dobrú reštauráciu nielen s kvalitným menu, ale aj milou obsluhou k tomu, neobíďte OISHI Sushi. Nenechajte sa zmiasť názvom – majú aj iné skvelé jedlo a atmosféra podniku vás veľmi rýchlo dostane do východnej Ázie. Nájdete ju len kúsok od hotela Elizabeth.

Hmatateľná história

Poobede sme vyliezli na hrad. Príjemná organizácia vstupu aj v čase pandémie nám padla vhod. Odporúčam absolvovať veľký okruh so sprievodcom, hlavne ak sa vám podarí mať v nej zahrnuté aj Zápoľského palác. Náš sprievodca Janko si potlesk na záver naozaj zaslúžil, lebo túru ozvláštnil aj o zaujímavosti a príbehy, skrátka – históriu podal tak, že náš všetkých zaujala a bavila.

Trenčiansky hrad z 11. storočia ukrýva kus histórie, prekrásne exponáty aj archeologické objavy, neskutočnú zbierku obrazov aj skvelé výhľady z veže. Zvrchu je vidieť, aká kompaktná je stará časť Trenčína a krásne všetko ladí.

Pod hradom nájdete Katov dom, ktorý ukrýva kus expozície. Dostanete sa tam so spoločnou vstupenkou – treba si len dať pozor na otváracie hodiny a radšej ho ísť pozrieť ešte pred hradom (takto nám o chlp ušiel Karner sv. Michala, kam sa tiež dostanete na rovnakú vstupenku). Vedľa Katovho domu je kaviareň a chránená dielňa Na ceste, ktorej útulná a umelecká atmosféra vás určite očarí.

Čo nám chýbalo?

Turistické informačné centrum ( Kultúrno-informačné centrum Trenčín) sa nám nepodarilo navštíviť – toľko sme s tým váhali, až sme to prepásli, pretože v nedeľu už otvorené nebolo. Služby sa v podnikoch výrazne líšili – niekde sme našli otráveného brigádnika s nulovou vedomosťou o tovare v predajni, inde ochotný a priateľský personál. A lepšie značenie všetkých zaujímavých bodov (nielen v lesoparku, ale aj napr. na hrade a okolí) by rozhodne pomohlo k lepšej orientácii v Trenčíne. Každopádne, Trenčín ako taký rozhodne stojí za „ochutnanie“ všetkými dúškami. A navyše, na tento výlet nebol obetovaný žiaden benzín – postačil vlak a nohy.